Daniel Orálek: Můj dlouhý běh

Ultrabehy ponúkajú silné príbehy, lebo drina fyzická aj psychická je ich neoddeliteľnou súčasťou. Zároveň v súčasnosti rastie ich popularita – asi najmä tých terénnych. Niet sa čo diviť, čoraz „sedavejšie“ ľudstvo potrebuje nové výzvy pre telo aj mozog. Na tejto vlne popularity sa už zviezlo svojimi knižnými výpoveďami viacero známych ultraosobností – a ani tu sa niet čomu diviť. Lebo ak niekto behá na špičkovej úrovni, musí mu špičkovo okrem nôh fungovať aj hlava, zvlášť v tomto športe. Niet sa preto čomu diviť (aj do tretice), že svoju spoveď ponúka aj najlepší a najznámejší český ultrabežec Daniel Orálek.

Na pomoc si vzal skúseného „bežeckého spisovateľa“ Luboša Brabca (hehe, alebo to bolo naopak?) a ponúka veľmi čítavý prehľad svojej bežeckej kariéry od úplných začiatkov po najväčšie ultravýzvy, akými sú Badwater alebo Spartathlon.

Hneď prvá kapitola vyselektuje čitateľov, slabšie povahy asi odradí... Povedia si: čo toto je za blázna? Lebo potom, krvou, vyčerpaním, zvratkami, kŕčmi, depresívnymi stavmi a inými „radosťami“ ultramaratónov sa to v nej len tak hemží. Aby aj nezainteresovaný zistil, o čom to ďalej bude. Lebo nie každý dokáže pochopiť maratón ako taký kratší, rýchly tréning :-)

Nasleduje šesť kapitol, popisujúcich takmer učebnicový príklad športovej kariéry „klasického“ atléta. Od hľadania talentu, cez prvé úspechy po vrcholové výkony. A až za horizont úspechov, kde sa to začína lámať smerom dole: ku zraneniam a strate motivácie. Mihnú sa aj známe mená československej atletiky a reálie socialistického a „ranokapitalistického“ športového života okolo roku 1989.

No a potom začne to pravé ultramaratónske. Nie ultratrailové, lebo podľa Danových vlastných slov hrubý terén mu ako „cestárovi“ nikdy neprirástol k srdcu (a k nohám). Napriek tomu v roku 2014 skúsil aj Nízkotatranskú Stíhačku, aha:

Ale nazad ku knihe: aj ultramaratónske kapitoly sú pekne logicky zoradené, od prvých výziev po najväčšie úspechy. A poprekladané je to celé úvahami o pocitoch, motivácii, bolesti, „živote, vesmíre a vôbec“. Komu sa napríklad nepáčil ten hnusný hic na minuloročných slovenských stovkách, nech si prečíta o Badwateri a Spartathlone, možno zmení názor :-)

Vložených je pár príloh s fotkami, na záver nejaké tréningové provokácie (Doma to ale radšej neskúšajte – niektoré týždne je ťažko odjazdiť aj na bajku, nie že odbehať.) a vzadu na obálke pár cenných výsledkov a časov. Ako bonus je tu búranie mýtov o Tarahumaroch a Caballovi Blancovi z knihy Born to run, plus časté perličky typu „prvé elasťáky“.  Dobre sa to číta, tých 220 strán zhltneš ako malinu a zážitok z toho celého bude intenzívny aj pozitívny zároveň. Odporúčam!

Rišo Pouš

• Späť