Heini Holzer: Môj tréning

Časopis Bergsteiger oslovil v roku 1974 známe lezecké osobnosti, aby napísali o svojom tréningu a príprave. Túto otázku dostal aj v tej dobe veľmi známy horolezec a predovšetkým extrémny lyžiar Heini Holzer. Tento článoček je Holzerova odpoveď. Spracované podľa životopisnej knižky o Heini Holzerovi
Moja stopa, môj život.

               Môj tréning:
          Sezóna v horách u mňa nekončí nikdy a rovnako ani tréning. Zvyčajne robím v zime lyžiarske túry každú sobotu a neďelu, ak je možnosť aj cez voľný poldeň. Takto sa mi podarí spraviť v zime 30 - 70 lyžiarskych túr. Minulú zimu (1974) to bolo do apríla 62 plnohodnotných túr.

          Na jar prichádza čas extrémnych zjazdov. Na vrchol vystúpim najčastejšie cestou, ktorú plánujem zlyžovať. V jednej sezóne je to tak asi 10 - 20 extrémnych zjazdov. Až skončia podmienky na lyžovanie prichádza na rad lezenie, kde spravím priemerne 20 - 50 lezeckých túr všetkých obtiažností za sezónu. Okrem toho vyleziem ešte v zime niekoľko ťažkých zimných výstupov. V lete chodím často aj na normálne túry. Toto všetko sú moje aktivity.

          Samotný tréning je však ešte ťažší. Trénujem 8 -9 mesiacov v roku, 2 - 4 krát do týždňa. Môj kondičný tréning pozostáva predovšetkým z behu dlhého 10 - 60 km. Samozrejmosťou je rozcvička pred a strečing po tréningu. Kvôli zmene zaraďujem do tréningu aj šprinty. Dôležité je sledovať tepovú frekvenciu. Mala by sa pohybovať medzi 120 - 150 tepov za minútu.

          Potom tu mám ešte moje testovacie trate: Mutspitze (nad Meránom) 1500 výškových metrov hore a dole v priemernom čase za dve hodiny. Ortler zo Suldenu takisto hore a dole za 4 a pol hodiny. (2000 v.m.) Od konca novembra do konca februára bežecký tréning preruším. Začínam znovu v marci, na začiatku pomalšie a postupne pridávam. Voľného času mi už popri týchto aktivitách veľa neostáva.

          Popri tom robím aj autogénny tréning, denne jeden až tri krát po päť minút. Ten je pre mňa veľmi dôležitý, pretože v horách sa často dostanem do situácie, keď jednoducho nesmiem stratiť nervy.
Napriek tomuto všetkému netrénujem len kvôli lezeniu a horám. Som totiž povolaním kominár a tu je po robote dôležitý pohyb na čerstvom vzduchu aj zo zdravotných dôvodov.

Heini Holzer v roku 1975