Július Satinský - Expedície 1973 - 1982

Dostala sa mi do rúk nevšedná kniha (vďaka Sisa!) malého formátu, ale veľkého, ba priam inšpirujúceho obsahu. Vydavateľstvo Slovart totiž vydalo denníkové zápisky z ciest, potuliek, alebo ako ich sám autor nazval, z expedícií. Pre tlač ich pripravila jeho dcéra, a to poriadne štýlovo!

Tá knižka sa totiž nedá len čítať – treba ju do detailov študovať. Teda hlavne jej výzor a milión drobností, ktoré jej dodávajú dokonalý vzhľad starého, ošúchaného denníka. Popri nevšednom obsahu je práve jej grafická úprava tou najväčšou raritou. Začína to „otrhanou“ obálkou, na ktorej akoby si niekto dokonca rozpisoval pero, pokračuje to rukopisnými poznámkami, atramentovými machuľami a čmáranicami v texte, ručne kreslenými mapkami, „vlepenými“ vstupenkami a podobne. Vrcholom grafickej „dokonalosti“ je priložená mapa so zakreslenými trasami expedícií, na ktorej ohyby vyzerajú, ako by sa od častého otvárania a skladania už - už išli roztrhnúť. Krúžok od pohára s kávou dojem ešte umocňuje. Priložené sú dokonca aj na stroji písané itineráre a zoznamy vecí k niektorým expedíciám, samozrejme tiež štýlovo umastené, na zožltnutom papieri, s rukou vpisovanými poznámkami. Geniálne!

Niektorí dnešní rozmaznaní „tiežturisti“ s moderným vybavením by sa do takýchto dobrodružstiev, s takým výstrojom a len s nadšením, často s minimom informácií možno ani neodvážili („Pomýlili sme sa o celý jeden hrebeň – nemali sme mapu“). Lebo podľa fotiek účastníci expedícií niekedy vyzerajú ako ujovia na hubách za dedinou. Zato ich výkony – denné turistické aj večerné „spoločenské“ si niekedy zaslúžia obdiv. Aj keď svoje krízy si tiež pretrpeli , čo sám autor aj priznáva:

„Každý deň chodiť a po večeroch piť už 18 dní – je toho akurát dosť!“

„Vážený súdruh generálny tajomník, milí členovia revíznej komisie“, preto si myslím že Júliusovi Satinskému môžeme in memoriam s kľudným svedomím udeliť titul Čestný Vetroplach. A nielen jemu, ale aj jeho spolupútnikom. Jedným z nich bol napríklad spisovateľ Vlado Bednár - kto si prečíta jeho Veľkú dobrodružnú vlastivedu, zistí že niektoré myšlienky z niektorých expedícií sú v nej použité skoro doslovne. Kto už dnes vie, kto od koho si tie myšlienky požičiaval...

„Keď nohu správne ošetríš, ona ti za to aj ruku pobozká!“

Tak len dúfam že vydavatelia budú toto považovať za reklamu večne živému majstrovi Satinskému a tejto knižke – a nie za „neoprávnené reprodukovanie bez predchádzajúceho písomného súhlasu“. A keby aj, môžem smelo odporučiť, za pol dňa je knižka síce prečítaná, ale zaručujem že sa k nej budete vracať stále!

Rišo Pouš