Nízkotatranská stíhačka 2014

A je to tu zas, už po šiesty raz. Ultraakcia, na Slovensku chápaná už takmer ako kultová. Pre prísne obmedzený počet masochistov. Asi jediný slovenský ultratrail, kde pretekári majú prevahu nad vychutnávačmi diaľok. Ako každý rok, aj teraz v hlavách zúčastnených dosť máta počasie, lebo to je posledné dni ako cez kopirák a nie veľmi vhodné: "jasno až polooblačno, v poludňajších a popoludňajších hodinách vývoj kopovitej oblačnosti a miestami prehánky a búrky, najmä v horských oblastiach". Inak povedané: dopoludnia sauna, popoludní sprcha s možnou akupresúrou a elektroliečbou. Na ktorých pretekoch sú zabezpečené regeneračné procedúry už počas výkonu? :-)

Piatok podvečer, cesta busom Horehroním do Telgártu vedie aj cez jednu z tých „miestami prehánok...“, keď šofér pre lejak nevidí poriadne na cestu. Pekná perspektíva na zajtra... Ale privítanie v škole je tradične v pozitívnom duchu: zas o kúsok premakanejšia logistika, viac pokynov, plagátov, zvítaní, dobrovoľníkov, zicheriek, igelitových vriec... Rado má zas o kúsok neprítomnejší pohľad a Ľubo o kúsok krajšiu prezentáciu. Len pretekárov furt rovnaký počet, úrady viac nepovolia a nie a nie a nie. Teda škola premenená na ubytovňu a kanceláriu nepraská vo švíkoch, zato pizzeria tradične hej, zas má mesačnú tržbu za jeden večer. Prehliadku povinnej výbavy som skúsil obabrať ukázaním foťáku, nestačilo im, tsss... Ešte brífing, vraj máme používať nejaký haštag a nesmieme mať saport a na kontrolách máme byť milí na staf. Starnem, prestávam chápať, sori.

Jasné že oproti vlaňajšku sú tu zas novinky: pribudla trasa NTS 62 s cieľom na Trangoške, pre tých ktorí neprejdú eliminačkou na Čertovici. Nech sa necítia odstrčení a ešte si zapretekajú. Autobus ich potom dovezie na Donovaly do cieľa, nech je večer pri dobiehaní stovkárov lepšia zábava a ráno pri vyhlásení výsledkov lepšia kulisa. Pribudli kontroly v sedle za Lenivou a na Štefáničke. Vraj aj nejaké tajné, aby sme neskracovali trasu. Nik neverí :-) Priznám sa, traverzli sme Poľanu aj Ďurkovú, lebo kríza prišla strašná a síl do kopca nebolo už ani na tých pár výškových metrov. Ozaj, ešte nové kŕmidlá na Andrejcovej. Za tie patrí špeciálna vďaka osadenstvu útulne. Aj za prečistenie chodníka po kalamite. Bez toho by to bol poriadny mordor, najmä pri zostupe z Bartkovej. Aj kosovka na niektorých úsekoch bola komfortne prepílená vďaka vlaňajšej brigáde, to sa to šlo!

Májová víchrica sa ale postarala o naj naj novinku: zmenu trasy v úvode. Červená „direttissima“ na Hoľu nepriechodná, tak po štarte daváj po cyklotrase na Šumiac a až odtiaľ hore po modrej. Inak nie zlý nápad: konečne je z NTS skutočná „stovka“ aj kilometricky, z modrej sú krajšie výhľady ako z červenej (fotograf ocenil :-))), tých asi päť kilákov navyše dobre rozohrialo a najmä pohodlne roztriedilo pelotón bez tlačenice, no a ten začiatok cez „indiánsku osadu“ v Telgárte, to nemalo chybu :-))) Ale vraj sa nemusíme báť, o pol šiestej Indiáni ešte budú spať... Máš ho vidieť! Našťastie všetky bledé tváre stihli zmiznúť z dosahu fúkačiek otrávených šípov, kým sa domorodci spamätali zo šoku :-) Len pár zberačov čučoriedok (pre vlastnú potrebu samozrejme) si ešte pred štartom prerážalo cestu cez dav „ultras“ smerom k holiam národného parku :-) Bizarné blízke stretnutia tretieho druhu?

Nevyhnutný svetoznámy megafón funuje, tak sa môže štartovať a už sa beží: prví dvaja to napálili tak, že ten poplašenejší z nich už v „osade“ zle odbočil. Nebyť toho, že za ním ostatní zakričali, už by bol zožraný :-) Inak pohoda, vykecávačka až na Šumiac, veď skoro po rovine. Značenie super, len jedinú chybu to malo: vysoká tráva a skoro žiadny chodník na niektorých miestach by za mokra všetkých premočili vyše pása, nielen na nohách. Už na začiatku bežať čvachtajúc, nič moc perspektíva... Našťastie bolo sucho a tú trochu rosy otriasli prví :-)

Prví boli na Holi pred siedmou a už sa šprintovalo po hrebeni. Doslova, lebo z roka na rok sa výkony zrýchľujú a vyrovnávajú. Podrobné online spravodajstvo aj s časmi na kontrolách je TU , takže zbytočne by som to ešte rozpisoval. Len spomeniem, že v oboch kategóriách sa od začiatku odohrával brato- a sestrovražedný česko-slovenský súboj, skončilo to ako väčšinou v hokeji :-) U chlapov do toho síce chcela prehovoriť aj jediná poľská dvojica, kvôli zraneniu však v Hiadeľskom sedle musela skončiť. Odviezla ich odtiaľ HZS. Prvým chlapom (Zbyněk Cypra - Tomáš Svoboda) síce traťový rekord odolal, zato v mixoch Kristýna Skalická a Filip Šilar zlepšili doterajší čas približne o hodinu, a to napriek dlhšej trase. Rešpekt!. Po výkone „v tréninkovém tempu, v pohodě“, podľa ich vlastných slov spod Lajštrocha :-) Recept? Napríklad palice do rúk a hore kopcom uviazať partnerku na špagát :-) Čomu sa ale divili aj samotní organizátori, že posledná dvojica (Laura Bergerová - Tomáš Zágoršek) sa dorútila s úsmevom o druhej v noci, ďalekooo pred limitom. Mohlo sa ísť spať, nevídali!

A to počasie? Ráno krásne, teplota príjemná, ale bolo cítiť začínajúce dusno a oblaky aj obavy rástli. Okolo obeda už bolo vidieť sivé steny lejakov nad Liptovom aj Horehroním. Hrebeň to ako zázrakom obchádzalo, ale nakoniec to popoludní schytala naplno Čertovica a okolie. Kvôli tomu tam dosť dvojíc z druhej polovice pelotónu premoklo do nitky a radšej nevyužili možnosť zapretekať si až po Trangošku (tam vraj nakoniec dorazilo 16 dvojíc). Pred druhou sme to ešte niektorí schytali pod Králičkou, ale to bola len super sprcha na umytie zasolených hláv a tým to skončilo. V diaľke ešte zo dva razy zahrmelo a už bolo len lepšie, až do konca: väčšinou príjemne pod mrakom, luxus v porovnaní s vlhkými trópami v prvej časti. Hrozne som rád, že tentokrát strašidelná predpoveď nevyšla, tragédia počas lanskej MF100 hovorí za všetko...

Nakoniec to teda všetci prežili v (relatívnom) zdraví. Len do Hiadeľského sedla treba nabudúce poslať radšej psychiatra, nie záchranára :-) Potom už len krásne nedeľné ráno, raňajočky úplný komfort, len tá praženica mohla byť z väčších vajec :-) Vyhodnotenie o ôsmej stručné, jasné. Posledné podania rúk, zas máme všetci o pár známych viac. Organizátori môžu začať makať na odstraňovaní stôp po akcii, tak im treba keď si to vymysleli :-))) Ale veľké poďakovanie im patrí, aj štyridsiatim dobrovoľníkom, robia to super. Stíhačka je ukážkovým príkladom akcie typu „veľa srandy za málo peňazí“, navyše s každoročným posunom kvality - to sa len tak nevidí. A pohodová atmosféra napriek poriadnej náročnosti pre organizátorov aj účastníkov, tak to je tá najväčšia bomba! Preto hádam zas o rok, do zdivenia!

Rišo Pouš