Martin M. Šimečka: Príhody tuláka po Slovensku

22.12.2022
martin-m-limecka-prihody-tulaka-po-slovensku

Taká drobná knižočka (niekto by povedal „kabelkový formát“), ale s veľkým odkazom pre čitateľa, minimálne v troch aspektoch. Alebo inak: majster pera nemusí písať veľa, aby veľa vyjadril. A Martin M. Šimečka je skutočný majster pera, hoci s ním mnohí a často nesúhlasia. Je ale aj výborný pozorovateľ, a s tým hádam musí súhlasiť oveľa viac ľudí. Aj preto (a nie preto, že je jej text krátky) sa knižka číta jedným dychom.

Na úvod treba ale podotknúť, že táto knižka trochu „klame telom“ – ako je vidieť aj tu na titulnej fotke, obálke dominuje červená turistická značka, ktorá je symbolom v teréne presne vedenej a v hlave často detailne naplánovanej trasy. Zvlášť keď ide o najdlhšiu červenú značku u nás, teda Cestu hrdinov SNP, s ktorou je tento príbeh neoddeliteľne prepojený. Ale nie o ňu ide v knižke v prvom rade.

Už názov pod tou značkou na obálke napovie, že to nebude celkom o turistike, ale skôr o túlaní sa a putovaní. Aj sám autor to na prvých stranách rýchlo potvrdzuje, a dokonca jeho prekladateľ do češtiny Petr Koubský ho v predslove ešte predbieha:

„Medzi turistom a pútnikom je dôležitý rozdiel. Ten prvý sa pohybuje po povrchu, ten druhý sa ponára do hĺbky – do krajiny, do seba, do tradície...“ 

Takže červená turistická značka síce hrá v knižke dôležitú úlohu, ale skôr v zmysle jej neustáleho strácania a opätovného pripájania sa k nej. Lebo autor sa vybral do lesov „bez prípravy, bez plánu a cieľa“. Dokonca aj bez mapy a zámeru napísať reportáž, z ktorej (keď už potom bola na svete) vzápätí vznikla aj táto knižka. Najdlhšiu našu červenú značku si vraj vybral iba preto, aby mu umožnila túlať sa po horách bez premýšľania o cieli. Takže podstatnú úlohu tu hrala vlastne náhoda a autor ju dokonca povýšil na hlavný princíp svojho putovania.

Vďaka zámeru bezcieľnosti putovania a vďaka podriadeniu sa náhode zažil autor (podľa svojich vlastných slov) najväčšie dobrodružstvo svojho života. Najlepšie sa dá asi charakterizovať znovu len výberom z jeho vlastných myšlienok:

„Putovanie znamená vyjsť v ústrety náhode a ľuďom, ktorých by ste inak nestretli.“

„Zablúdenie podobne ako putovanie je jedna zo základných ľudských skúseností.“

„Vzdialenosť je len predsudok modernej doby, vnútený autami.“

Nanešťastie aj iný motív sa nesie celou knihou - je ním vojna na Ukrajine. Práve tá doslova vyhnala autora do samoty lesov, aby aspoň na chvíľu a dočasne, mimo mobilného signálu a dostupnosti internetu, zabúdal počas leta 2022 na hrôzy ruskej agresie a presily zla, tak blízko našich hraníc.

Aspoň čiastočnú úľavu od smútku prinášali autorovi časté, aj keď (ako inak) náhodné stretnutia s ľuďmi a ich príbehmi, ktoré akoby len čakali na vypovedanie. A práve vďaka nim a kvôli hromadiacim sa pozorovaniam a poznatkom si autor po piatich dňoch putovania dokonca kúpil zápisník. Tak mohla vzniknúť táto malá sonda do duše súčasného Slovenska, ktorá je najsilnejším a podstatným motívom celého textu a ktorú sa preto naozaj oplatí spoznať.

P.S. Aj keď v knihe hrá hlavnú úlohu náhoda, osobne ďakujem nie jej, ale konkrétnym ľuďom (veď oni vedia), že som si toto dielko mohol prečítať.

Rišo Pouš

Súvisiace články:

Diskusia

TOP Partneri

https://www.sloger.sk Eshop davorin.sk Eshop davorin.sk Eshop davorin.sk JM SPORT Eshop davorin.sk

Podpor Vetroplacha

Odporúčame vidieť

Partneri