Martin M. Šimečka: Telesná výchova

Veľmi zaujímavá a veľmi nevšedná kniha od známeho publicistu (syna filozofa Milana Šimečku a otca europoslanca Michala Šimečku), ktorého poznáme skôr ako intelektuála, redaktora, novinára, spisovateľa a tak, ale zrejme nie ako telocvikára :-) Takže knižka už na prvý pohľad a dotyk „klame telom“ a to poriadne. Lebo klame názvom, rozsahom aj obsahom.

Prvé klamanie: viac ako názov ju vystihuje dlhší podtitul „Úvahy bežca, plavca, tenistu a jazdca na koni o pohybe, tele a mysli“. Ozaj to nie je príručka či učebnica telesnej výchovy, ale poriadna dávka úvah, zamyslení až filozofických výrokov a otázok a samozrejme odpovedí na ne. Takže berte ju do ruky bez obáv aj vy, ktorým liezol na nervy spomínaný školský predmet a vyrástli z vás kaviarenskí intelektuáli :-) Ale na druhej strane je veľmi vhodná aj pre vás, ktorí ste ochotní plaziť sa nocou až do samozničenia na nejakom ultrabehu – a práve vďaka spájaniu týchto dvoch (na prvý pohľad nezlučiteľných) svetov je knižka výnimočná. Má čo ponúknuť obom stranám.

Druhé klamanie: napriek tomu, že knižka má takmer 200 strán, je to taký kompaktný kúsok, zmestí sa hravo do kabelky alebo do minimalistickej bežeckej vesty. Zhltol som ju za večer – ale nie je to tým, že by bola malá. Jednoducho sa výborne číta. Autor ju obdaril pochopiteľným, jednoduchým, hravým jazykom (ktorý chápeme aj my telocvikári hehehe).

Tretie klamanie: týka sa vlastného obsahu knihy, kde pohľad na názvy kapitol tiež čiastočne zavádza. Ako veľa „bežeckých“ kníh, aj táto nie je o behaní (alebo len o  behaní). A nemyslím tým ďalšie autorove obľúbené športy, ale skôr fakt, že tie športy a témy s nimi súvisiace (únava, motivácia, zranenia...) sú len takými „odrazovými mostíkmi“ k témam oveľa hlbším, až filozofickým. A s tými témami súvisí aj množstvo otázok a odpovedí, pre niekoho možno až „kacírskych“. Preto po knihe „behajú“ antickí aj novovekí filozofi, ale aj politici, ekonómovia, americkí ekofilozofi a jungovskí psychológovia. A dokonca československí disidenti, ku ktorým má autor veľmi blízko. Paralely so športom sú jednoducho úplne všade a autor ich výborne skomponoval do jedného celku. Zároveň si z toho celku každý dokáže vziať pre seba niečo, čo ho tam najviac osloví. Pre mňa je to najmä myšlienka, že šport je síce super vec, ale súťaženie, ktoré ho sprevádza, už až tak v poriadku nie je. Najmä ak si uvedomíme tú nezdravú súťaživosť typickú pre našu dnešnú spoločnosť - a s ňou spojenú snahu rásť, dominovať a podávať čoraz väčšie výkony. Častokrát na úkor iných, na úkor vlastného zdravia, na úkor prírody... Pokora, altruizmus, súcit, spolupráca - to sa dnes jednoducho nenosí.

A na záver: v jednej kapitolke sa autor venuje aj úlohe náhody v našich životoch. Aj táto knižka sa ku mne dostala zhodou viacerých šťastných náhod, tak im týmto ďakujem, že sú. Kto také náhody nezažije, môže si toto dielko kúpiť približne za desinu v každom poriadnom kníhkupectve, aj ako e-knihu. Vydal ju N-Press, takže aj v Denníku N. Vrelo odporúčam.

Rišo Pouš